Prírodné a kultúrne bohatstvo v podobe genofondu ovocných odrôd nám mizne pred očami. V starých záhradách a krajine anonymne dožívajú ovocné stromy stoviek zabudnutých odrôd, často výnimočné svojimi vlastnosťami.
Nezriedka sa nám stane, že počas mapovanie objavíme nepoznanú odrodu, počas zimy sa s nadšením vrátime odobrať vrúble, ale strom nájdeme vyrúbaný rukou človeka, alebo pováľaný vetrom.
Súčasný škôlkarský trh na Slovenku sa obmedzuje na moderné odrody a postráda pestrosť. Vek drevín je výrazne ohraničený použitím vegetatívnych, slabo rastúcich podpníkov. Ujímaniu sadeníc zasa neprospieva agrotechnika pestovania v škôlkach. „Rozmaznané“ stromčeky z konvenčných škôlok sú adaptované na ideálne podmienky. V náročnejších podmienkach sa trápia a trvá im niekoľko rokov, kým si zvyknú a začnú rásť, niekedy sa im to nepodarí vôbec.
Všetky moderné odrody vznikli zo starých odrôd. Ich genetický základ však spočíva len v niekoľkých odrodách (nie práve naj odolnejších). Dochádza tak v veľkej strate genetickej rozmanitosti, ktorú si všimneme v nízkej pestrosti tvarov a chutí, ale aj zníženej odolnosti k chorobám, či menej prívetivým podmienkam prostredia.–Táto strata pestrosti sa nazýva genetická erózia.
„Biodiverzita plodín patrí k najcennejším zdrojom poľnohospodárstva. Genetická rozmanitosť je nevyhnutná pre zachovanie kultúrnych plodín, pre ich schopnosť adaptovať sa a zabezpečovať ľuďom potravu v nových podmienkach. Ak dnes dochádza k jej deštrukcii, je tým ohrozené poľnohospodárstvo aj kvalita života na Zemi.“ Carol Deppe
Prvým krokom k záchrane a návratu ovocných odrôd je ich objavenie. Preto sa venujeme praktickej pomológii, snažíme sa odhaliť názvy odrôd, odobrať vrúble z materských stromov a znova ich naštepiť na dlhoveké podpníky zo semena.
