Láska k ovocným stromom a záhrade vo mne postupne dozrieva od útleho veku. Okúzľuje ma rozmanitosť odrôd, čaro starých záhrad a sadov. Pomológii som sa začal naplno venovať počas štúdia krajinnej ekológie vo Zvolene. V tom období som už pôsobil ako dobrovoľník v OZ Pangaea, v Bielych Karpatoch. Táto krajina ma natoľko očarila, že od roku 2012 tu hospodárim a spolutvorím priateľskú skupinu sadárov „Ovocný strom“. Starostlivosť o pôdu, rastliny, zakladanie sadov a objavovanie ovocného pokladu znamená pre mňa radosť, poslanie a práca zároveň. Víziou je mi inšpirovať ľudí k ich osobnej ceste k prírodnému záhradkárčeniu či gazdovaniu. Spisovateľ Hermann Hesse vyjadruje tak, ako to cítim: „Zamestnávať sa zeminou a rastlinami dáva duši rovnakú úľavu a pokoj ako meditácia“

Stromy si ho vybrali skôr, než on ich. Cit k ovocným stromom v ňom prebudil starý otec, ktorý ho naučil vrúbľovať a pozorne si všímať stromy. Cesta však bola dlhšia. Spočiatku v časoch strednej školy ho fascinovala krása krajiny. Z množstva jej prvkov však jeden presahoval ostatné. Strom. Osamotený dub, košatá lipa pri kríži, majestátna aleja vinúca sa doďaleka. Čoraz častejšie sa zatúlal do starých ovocných sadov zistiac, že aj ovocné stromy vedia byť skutočne impozantné. A dlhoveké. A ich plody vo svojej pestrosti nesmierne chutné. Obľúbení velikáni však začali jeden po druhom padať pod ostrím píl. Číro estetický záujem tak pretavil do záujmu praktického. Spolu s OZ Tilia začali vracať ovocné stromy do otvorenej krajiny i záhrad Rajeckej doliny – sadiť ovocné aleje, usporadúvať ovocinárske kurzy, Neďaleko Rajca tiež založili zbierkový sad starých odrôd.

Pohľad na harmonickú a fungujúcu krajinu ho vždy veľmi tešil. Počas štúdia krajinnej ekológie vo Zvolene pochopil dôležitosť vhodného a udržateľného poľnohospodárstva. Po účasti na ovocinárskom kurze v Bielych Karpatoch našiel partiu ľudí, s ktorými sa prostredníctvom ovocinárstva venuje starostlivosti o poľnohospodársku krajinu. Okrem rodného Liptova trávi viac času v bielokarpatských sadoch. Hospodárenie, starostlivosť o zeleň a predovšetkým výsadbu ovocných stromov považuje za cestu ako zachovať historické hodnoty a ako osobne prispieť ku krajšej a zdravšej budúcnosti. V pestovaní a spracovaní ovocia vidí jednu z ciest ako naštartovať lokálne ekonomiky.

Vyrastal v Bielych Karpatoch, v tieni masívneho bradla, ktoré ho doviedlo k láske k prírode a histórii. Už v stredoškolských časoch sa aktívne zapájal do dobrovoľníckeho života v okolí rodiska, kde sa podieľal na záchrane kultúrneho a prírodného dedičstva. To ho priviedlo k štúdiu environmentalistiky a ekológie v Bratislave. Počas štúdia ho oslovila myšlienka bezodpadového života, lokálnej ekonomiky, udržateľného hospodárenia a koncept a logické pravidlá permakultúry. Všetky tieto aspekty ho primali k absolvovaniu kurzu permakultúrneho dizajnu v roku 2017. Dnes sa snaží svoje poznatky aplikovať a rozširovať pri vytváraní tradičnej krajinnej štruktúry v bielokarpatskom regióne, kde sa spája práve história s ekológiou. Nie je nováčikom v tomto ovocnom kraji, ale ako jedného z novších členov tímu ho nesmierne teší pridaná hodnota práce, ktorú vykonáva spolu s priateľmi.

Už odmalička behal po krajine a mal prelezené všetky dostupné čerešne na dedine. Pochádza z Hlbokého, kde spolu s kamarátmi založil OZ Prakoreň. Spolu vysádzajú ovocné stromy, medze, aleje a snažia sa prinavrátiť zabudnutú tvár dedine a jej okoliu. Takisto organizujú krojovú zábavu, z ktorej výťažok ide na vysádzanie stromov. Nesmierne ho fascinujú včely, ktoré aj sám chová. V budúcnosti by rád dodával svojmu okoliu spolu s bratom ekologicky pestovanú zeleninu . Teší sa, ked vidí mladých ľudí, ktorý majú chuť gazdovať a pracovať s pôdou. Strom je pre neho učiteľom, inšpiráciou, kamarátom a zdrojom poznania

Začalo sa to všetko tak, že som si chcel vysadiť ovocné stromčeky do záhrady. Prirodzene aby sa stromčekom darilo, chcel som ich vysadiť čo najlepšie (nielen zahrabať a snáď nejak prežijú). Lenže narazil som na problém. Čo spraviť preto, aby to dopadlo úspešne? Musím povedať, že pre strojára bez akýchkoľvek skúseností s ovocinárstvom to nebola ľahká úloha. A čo horšie ani sa nebolo od koho učiť. A tak som sa rozhodol začať študovať literatúru. Po získaní potrebných informácií bolo ďalším krokom spojiť teóriu s praxou. Pustil som sa do sadenia. Lenže zasadením to všetko ešte len začína a tak začala aj moja sadárska cesta. Od tej doby sa v podstate stále vzdelávam a aplikujem svoje poznatky do praxe – vysádzanie, zapestovávanie, starostlivosť o pôdu, ošetrovanie, pomológia, škôlkovanie, vrúblovanie… Súčasťou môjho vzdelávania je aj účasť na kurzoch, kde som sa stretol s partiou ľudí s podobným vzťahom k ovocinárstvu a k prírode, od ktorých sa mám čo naučiť. Na oplátku im ponúkam svoje technické znalosti, ktoré sa dajú uplatniť aj v ovocinárstve. Mojim cieľom je zachovať sadárske remeslo, tešiť sa z každého prosperujúceho stromu, ktorý mi prejde rukami a učiť ľudí prírode aj dávať nielen si brat.